Úvodná stránka > Gekony rodu Rhacodactylus

Gekony rodu Rhacodactylus

Gekony rodu Rhacodactylus:

Do tejto skupiny patrí šesť druhov a dva poddruhy:

Rh. Auriculatus – vzhľadovo menší druh.

Rh. Chahoua – väčšie druhy

Rh. Ciliatus – vzhľadovo menší druh.

Rh. Leachianus leachianus – väčšie druhy

Rh. Leachianus henkeli – poddruh – väčšie druhy

Rh. Sarasinorum – väčšie druhy

Rh. Trachyrhynchus trachyrhynchus – väčšie druhy

Rh. Trachyrhynchus trachycephalus – poddruh – väčšie druhy

Úvod:

Rhacodactyly sú nádherný príklad potomkov drakov. Sú to nočné stromové jaštery. Strávia na stromoch väčšinu nočného času, sedia na konároch a vetvách stromoch otočený hlavou smerom ku zemi. Cez deň sa zvyknú schovávať pod napadaným lístím, pod trávou a suchým papradím. Ich prirodzený biotop tvoria zalesnené vlhké oblasti v blízkosti riek a stojatých vôd s dennou teplotou max.30 °C a v noci mierny pokles o cca 5 stupňov. Veľmi zaujímavý fakt je, že Rhacodactylus auriculatus sedáva v stromoch najnižšie oproti ostatným druhom. Asi vo výške 1,5 až 2 metre a často ho nájdeme posedávať na kríkoch. Preto sa občas vedie diskusia, či tento druh možno považovať za stromový alebo iba polo-stromový druh. Druhá zaujímavosť je fakt, že pri vyhľadávaní Rhacodactylus ciliatus bolo nájdené väčšie množstvo jedincov bez chvostov. Nie je to ale prekvapivé keď si uvedomíme, že tento druh ľahko „stratí“ chvost. Stres, úľak, šok – tieto skutočnosti vplývajú na psychický stav jedinca, ktorý sa končí stratou chvostíka. Žiaľ, tomuto druhu chvostík už nikdy nedorastie.

Pravdepodobnosť dožitia:

Toto rozhodne nie je sezónny druh – pri dobrej starostlivosti sa dožije 10 až 30 rokov.

Výskyt:

Nová Kaledónia a priľahlé ostrovy – Grande Terre, najmä jeho južná a juhovýchodná časť a ostrov Ile des Pins.

Vzhľad:

Má polodlhé mierne sploštené telo s mierne pretiahnutou a zašpicatenou hlavou typickou pre gekony. Rovnako chvost je kratší ako celková dĺžka tela. Na prštekoch má lamely, ktoré umožňujú zachytávať sa na listoch, nie však na skle. Chvostík je chápavý tzn. vie sa jeho pomocou uchytiť o konárik. Povrch tela tvoria jemnejšie šupiny so schopnosťou regenerácie s prevažne hnedým, šedým alebo béžovým zafarbením. Toto zafarbenie sa samozrejme môže líšiť podľa druhu. Od začiatkov jeho chovu v zajatí sa škála farieb značne rozšírila. Zafarbenie sa líši aj podľa miesta výskytu. Musím však potenciálnych chovateľov sklamať – prvotné sfarbenie nemusí byť stále. Niektoré jedince sa dofarbujú postupne. Niektoré jedince sú svetlejšie cez deň a tmavšie v noci alebo naopak. Môžu sa im časom vytvoriť bodky alebo linajky i keď pri vyliahnutí ich nemali, ciliatusy sa väčšinou liahnu nádherne červené alebo oranžové a časom zmenia odtieň. Alebo sa narodia úplne obyčajné, doslova nezaujímavé typy ale časom sa vyfarbia a zo „škaredého káčatká“ vyrastie nádherná „labuť“ v našom prípade nádherný rhacodactylus. Samozrejme výhodou je poznať zafarbenie rodičov. Umožní to potenciálnemu chovateľovi získať akú-takú predstavu o budúcom zafarbení mláďat. Pri nákupoch na burze žiaľ táto možnosť nie je. Viac by pomohlo vidieť chov priamo u chovateľa čo však takisto často nie je možné. Suma sumárom okolo prvého roku veku sa farba stabilizuje.

Pohlavné rozlíšenie:

Samce majú výrazné hemipenisové kapsy a pre - análne póry. Hemipenisy u samcov – u malých druhov (auriculáty a ciliáty) sú najlepšie viditeľné a určiteľné v 8 až 10 mesiaci, u veľkých v 6 až 8 (ale často sa to prejaví až oveľa neskôr). Samce majú väčšiu hlavu, samice môžu mať kalciové vaky za hlavou. I keď samice majú tiež zosílený koreň chvosta sú rozdiely v tvare u samcov a samíc.

Terárium:

Základom je terárium s krížovým vetraním aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu a predišlo sa vzniku plesniam a baktériam. Vzhľadom ku faktu, že sú to stromové draky je jasné, že výška hrá prvú úlohu. Nesmieme ale zabúdať, že sa presúvajú veľmi často skákaním preto treba myslieť aj na to. Samozrejme, menším druhom ako je Rh. Auriculatus a Rh. Ciliatus stačí menšie terárium – pre jednu chovnú skupinu 1,3 stačia rozmery pár 50x50x70cm (d+š+v) alebo 40x40x60. pre Rh. Sarasinorum na jednu chovnú skupinu 1,1 alebo 1,2 70+50+80cm ( d+š+v). Pre Rh. Leachianus na jednu chovnú skupinu 1,1 sú vhodné rozmery 50x70x100cm (d+š+v).

Zariadenie terária:

Vetve, silné konáre, duté korkové kôry, bambusové tyče, (konáre sambucus nigra, vetvy quercus suber, bambusové tyče bashania fargesii) umelé rastliny, ktoré udržia váhu tela zvieraťa. Na šplhanie sú vhodné silnejšie vetvy s drsnejším povrchom. Sklá nie je nutné dekorovať ale treba zabezpečiť aby na seba zvery cez sklo nevideli a neútočili na seba a nezranili sa tak. Ale je vhodné o steny skiel oprieť zopár kúskov kôry čo vytvorí nové možnosti na skrývanie sa. Nezabudnúť na hlbšiu vrstvu substrátu a mnoooožstvo úkrytov. Každý druh si vyžaduje iné vybavenie terária iba v minimálnych rozdieloch. Menšie druhy sa udržia aj na tenších konárikoch aj im stačia menšie úkryty. Väčšie samozrejme potrebujú všetko vo väčšom a hrubšom resp. silnejšom prevedení. Veľmi praktické je vložiť do terária prikrytú plastovú nádobku s otvorom, ktorá bude slúžiť ako kladište vajíčok pre gravidnú samičku. Dovnútra nádobky treba nasypať iba vlhkú rašelinu. Túto nádobku potom stačí iba vytiahnuť a vajíčka preložiť. Terárium treba pravidelne čistiť od trusu, ktorý býva – vzhľadom ku potrave – riedky. Súčasťou terária by mala byť miska s vodou, ktorú meníme každý deň. Slúži na pitie (samozrejme) ale niektoré jedince sa rady kúpu (aj tie moje potvory si robia bazénik z misky z vodou na pitie).

Rastliny:

Živé rastliny – ficus benjamina, ficus binnedijkii, ficus microcarpa, ficus pumila, philodendron scandes, cyperus involucratus, dizygotheca elantissima, scindapsus epipremmusm pinnatum,... Rastliny treba samozrejme rosiť ráno i večer nielen preto aby nám nevyschli ale rhacodactyly vodu z rastlín lížu aby sa napili.

Substrát:

Kokosová drť, rašelina, rašelina zmiešaná z pieskom. Vrstvíme asi na 10 cm. Na substrát ešte naukladáme kúsky kôry (ja mám drvenú kôru), konáre a vetvičky.

Vlhkosť:

Mala by sa pohybovať v rozsahu 50 až 80 %.

Osvetlenie:

Na vyhrievanie stačí aj 15 W žiarovka kombinovaná s UVB žiarovkou alebo samotná UVB žiarovka. Niektoré druhy napr. ciliatus nepotrebujú dosvecovanie a niektorým stačí keď dáte UVB nad terárium nie priamo do terária (napr. rh. Auriculatus). U väčších druhov je možné kombinovať UVB aj lampu a treba sa pripraviť na to, že tehotné samičky potrebujú viac tepla takže sa budú určite škriabať na lampu a vyhrievať sa na nej. Takže žiarovku treba mať umiestnenú alebo v hlinenom kvetináči alebo pod iným povrchom aby sa nepopálili.

Teplota:

25 °C až 28°C cez deň, maximálne 32°C bodovo, nezabúdať na tienisté miesta aby sa dráčik mohol chladiť, v noci 20°C až 22°C resp. izbová teplota. Dosť to záleží odkiaľ presne pochádza konkrétny druh rhacodactyla ale vo všeobecnosti je možné to takto ponechať. Niektorí chovatelia raz za dva či tri týždne ožarujú terárko horským slnkom.

Potrava:

Stromové gekončíky su mlsné potvorky, ktoré nepohŕdnu ovocnou kašou či presnidávkou. Takže začíname cvrčkami, švábmi, larvami Zophobas, holátka myší (dospelým jedincom a len dvakrát do mesiaca), ovocné kaše z malín jahôd, sliviek, broskýň,.....najlepšie prezreté ovocie. Kašu je možné osladiť kvapkou medu. Do kaše je možno zamiešať vitamíny ale je celkom pravdepodobné, že mladé jedince takúto kašu odmietnu, takže vitamínov netreba dať priveľké množstvo. Rhacodactyly neľúbia citrusy!!! Raz za týždeň im treba dopriať pôst a ovocie sa dáva na striedačku s mäsitou stravou. Pozor na prekrmovanie ovocím, keďže obsahuje dosť cukru je tu sklon ku vytvorenie obezity a v malom teráriu sa obezita dosť ťažko vybeháva! Na Slovensku je už teraz možné zohnať aj špeciálne suché krmivo určené práve pre rhacodactyly Repashy Superfoods.

Voda:

Gekony vodu získavajú olizovaním kvapiek z listov rastlín ale je treba umiestniť do terária menšiu misku s vodou, pretože ako som už spomínala niektoré jedince sa rady kúpu či potápajú. Vodu treba meniť každý deň a rosiť aspoň raz denne.

Vitamíny:

Vitamino-minerálna zmes Plastinu a Roboranu pro exoty. Ak však máte dobré skúseností s inou kombináciou – nie je čo riešiť. Kľudne zostaňte pri overenej kombinácií len nezabudnúť vitamíny podávať cca raz za týždeň. Bez vitamínov a najmä vápnika hrozí poškodenie chrbtice.

Rozmnožovanie:

samozrejme po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, ktorá nastáva u menších druhoch po prvom roku u väčších po treťom až piatom a po zimovaní nastáva obdobie sexuálnej aktivity. Samotný akt je podobný ako u väčšiny jašteričiek – samček dohoní samičku, zahryzne jej do kože omotá sa okolo nej tak aby mohol do nej „vstúpiť“ a je to. Nasleduje – po úspešnom párení – obdobie tehotenstva pre samičku, kedy je nutné zvýšiť jej prísun vápnika a teplo. Obdobie párenie začína po zime keď sa zvýši teplota. Samička môže v sebe zadržať spermie od samčeka a preto môžme jednoducho povedať, že obdobie tehotenstva môže trvať až deväť mesiacov počas ktorého samica urobí viacero znášok (môže ich byť 5 alebo 6ale aj každý mesiac). Vajíčka treba aj s nádobkou vybrať, jemne premiestniť a inkubovať. Samicu treba tesne pre kladením oddeliť od samčeka.

Inkubácia vajíčok:

Samotná inkubácia prebieha vo všeobecnosti pri teplote 20-28°C vo vlhkom substráte kedy sa na 1 diel vody dávajú 2 diely perlitu alebo vermikulitu (najlepšie na inkubáciu). Asi 7až 10 dní pred samotným liahnutím dať väčší pozor na vlhkosť substrátu – nezvyšovať vlhkosť! Inkubuje sa cca asi 60-121 dní. Pri zvýšenej teplote 26-29°C cez deň a 24-25°C v noci to môže podľa istého chovateľa trvať iba 49-56 dní. Alebo môžete pri teplote27 až 31 teplota cez deň a 22 až 25 v noci. Celková dĺžka mláďat po narodení je v závislosti od druhu – auriculaty sú najmenšie a leachiáni patria medzi najväčšie 69-78 mm. Samice sú veľmi plodné a bez zimnej pauzy môžu klásť tak často až to poškodí ich zdravie. Aj tu treba dbať na opatrnosť a neotáčať vajíčka radšej hneď v kladišti označiť fixkou a uložiť do inkubátora opatrne aby sa plod nezamotal pupočnou šnúrou a nezadusil.

Odchov mláďat:

Tu treba dodržať zopár základných pravidiel – jedince odchovávať spolu iba ak majú rovnakú veľkosť, vyčíhať dominantné a oddeliť ich, pridávať vitamíny. Najlepšie je odchovávať tieto dráčiky oddelene, jednotlivo. Niektoré druhy si navzájom hryzú chvostíky takže pozor na túto disciplínu. Mláďatkám na doplnenie je možné pridávať ešte namleté vaječné škrupinky alebo postrúhanú sépiovú kosť. Mláďatká sa kŕmia 5 krát za týždeň a tiež im treba občas dopriať ovocnú šťavu. Je takisto možné použiť aj suchú stravu Repashy superfoods, ktorá sa zmieša s vodou a takto v podobe kaše podáva. Rovnako ako aj iné jašterky sa odchovávajú najlepšie v plastových boxoch na utierkach a samozrejmosťou by mal byť nejaký úkryt, miska s vodou a kôra na šplhanie.

Choroby:

asi najčastejšia je rachitída: znak nedostatku vápnika.

Parazity: endoparazity vnútorné a ektoparazity – vonkajšie – používajú sa chemické antiparazitiká Frontline – pri použití treba dať pozor na sliznice očí, uší a pod. Ektoparazity sú čierne alebo červené voľným okom viditeľné bodky, nezabudnúť vystriekať a vyčistiť aj terárko. Niekedy nie je ani nutné čistiť zviera, predsa je to len chemikália v prírode sa bežne nevyskytujúca a je veľmi pravdepodobné, že pri zvliekaní kože sa postupne vykántria samé. Ale vzhľadom ku tomu, že dráčiky zvleky požierajú nie je to tiež príliš veľká výhra. Takže je to diskutabilné. Endoparazity – príznaky vidno na konzistencii trusu a jeho zafarbení, atypickom priberaní alebo chudnnutí dráčika. Treba rozbor trusu u veterinára na potvrdenie podozrenia a podľa toho začať liečbu.

Hnisavé zápaly: často po poraneniach – najlepšie spravíte ak odnesiete zvieratko ku veterinárovi a on mu ranu ošetrí prípadne odvarom repíka lekárskeho potierať ranu. Najčastejší je hnisavý zápal tlamy a tu je naozaj namieste odborník.

Zadržanie vajec: podobne ako u chameleónoch takže to nebudem zbytočne rozpisovať, informácie nájdete v sekcii Furcifer pardalis chov v časti Ochorenia a možné komplikácie pri chove.

Vystupenie kloaky: pri veľkom tlačení zvieraťa (znáška a pod) alebo zlej strave – vidno zdurenú vnútornú časť kloaky, ktorá sa nemôže zatiahnuť. V rannom štádiu stačí namazať neparfumovaným krémom – vazelínou a sama sa zatiahne, v horšom prípade treba veterinára, ktorý prevedie výrez aby nedošlo ku nekróze a sepse, otrave krvi.

Vystupenie a priškrtrnie hemipenisu u samca: zvyčajne pri párení, pri krátkodobej záležitosti je to normálne (pár minút)l, pri dlhšom vazelínu, v horšom amputácia u veterinára.

Dna: nevyvážený prísun bielkovín, dehydratácia, podchladenie. Výsledkom je zlyhávanie ladvín, zamorenie kyselinou močovou, vznikajú opuchy kĺbov a bedier, problémy sa dajú iba zmierniť zavodnením, vitamínom A ale – žiaľ - nedá sa zachrániť.

Nevhodná starostlivosť: malé terárium, zlé vetranie, nízka vlhkosť...

Zlé zvliekanie kože: nízka vlhkosť, treba zvýšiť pridaním teploty a rosením.

Deformácia chvosta: aj toto je prejav nedostatku vápnika.

Obezita: pri nadmernom prekrmovaní ovocnými sladkými kašičkami.

Stres: nadmerný hluk, častá manipulácia,...

Odporúčania:

Fúha ani neviem čo ešte by som...tak sa pýtajte a prehľadám net, oslovím chovateľov a zistím čo sa dá....

Zoznam použitej literatúry a informačných zdrojov:

Lubomír klátil, pagekoni rodu rhacodactylus, nakl. Robimaus 2010, ISBN 978-80-87293-18-8, 69 strán.

www.reptarium.cz

www.gekko.iprostor.cz/clanky/clanky/rhacodactylus-ciliatus.htm

www.agamky.cz