Zaujímavostí z ríše drakov

Gekóny, leguány, scinky a varany existovali ešte vo vrchnej jure a je veľmi pravdepodobné, že sú oveľa staršieho dáta. Jaštery sú nádherný príklad vytvárania množstva druhov už na začiatku evolúcie. Vďaka všeobecne teplej klíme sa počas treťohôr rozmnožili a vytvorili mnoho druhov.  Do dnešnej doby prežilo okolo 3000 druhov jašterov. Tieto sa delia do 22 čeladí.  (D. Jarofke, J. Lange: Plazy, choroby a chov, str 89)

Koža chameleónov na základe signálu z centra nervovej sústavy dokáže meniť farbu vďaka  trom druhom buniek  uložených v rade pod sebou. Pod povrchom pokožky (epidermys) sú najvyššie uložené bunky xanthofory a erythofory, ktoré zodpovedajú za žltú a červenú farbu. Pod nimi sú bunky melanofory, ktoré obsahujú čierne farbivo melanín. Melanofory sa skladajú s mnohých kanalíkov, ktoré sú poprepletané pod povrchom kože. Melanín sa pomocou kanálikov vytlačí až pod povrch kože a spôsobí čierne zafarbenie chameleóna. Ak sa však dostane iba pod určitú úroveň (resp. do určitej úrovne), spôsobí zvýraznenie odkrytých povrchových buniek. Pod melanínom sa nachádzajú bunky guanofory, ktoré obsahujú guanín – bezfarebnú látku, ktorá pri určitom uhle svetla tvorí modrú farbu. Každý druh má síce značnú škálu vzorov ale obmedzenú škálu farieb. Farbozmena je dôležitý komunikačný systém. ( P. Jakubáč, P. Nagy: Chameleón jemenský exotický obyvateľ našej domácnosti, str. 29)

Viete čo majú spoločné Longisquami, (vyhynutý tvor z triasu podobný dnešnej jašterice, ktorý mal na chrbte asi 15 centrimetrov dlhé šupiny) ptychozóny a vakoveveričky? Všetky tri sa premiestňovali klzavým pohybom podobným letu. Kým ptychozónom a vakoveveričkám to umožňovali plachty medzi končatinami, u longysquamov to umožňovali spomínané šupiny, ktoré vedel pri zoskoku rozprestrieť ako krídla.

Jednou z prvých korytnačiek bola Odontochelys z obdobia triasu. Na rozdiel od dnešnýxh korytnačiek mala zuby a pancier mala len na bruchu. Najviac podobnou dnešným korytnačkám bola