chovateľ - výzva či hrozba

 

Chovateľ – hrozba či výhra v byte!

Slovensko ovládla nová choroba: celosvetová chovateľská epidémia - chovateľstvo!

Pozor vysoko nákazlivé ochorenie!

Prvotné charakteristické znaky, ktoré nám pomôžu bezpečne rozpoznať chovateľov:

 

-         krvou podliate oči od nedostatku spánku v prípade problémov v chove ( týka sa všetkých bez výhrad)

-         plný mrazák myší, potkanov a kureniec (chovatelia hadov)

-         muchoprázdny byt ale za to prebytok kobercových cvrčkov  (chovatelia chameleónov)

-         permanentne špinavé auto a oblečenie od chlpov (psíčkari)

-         doškrabané ruky (mačkári)

-         premočené tričká na pleciach (potkaniari)

-         topánky od hnoja (koniari)

Ďalšie –sekundárne - (menej viditeľné znaky, ktoré sa prejavia v diskusii s postihnutým):

-         rečové poruchy – zámena bežných výrazov za výrazy chovateľské ( umrel – uhynul,.....)

-         spánok v nevhodných polohách – štádium, keď si chovateľ svoje zvieratá nasťahuje do postele, v ktorej spí

-         byt zaprataný boxami rôznej veľkosti – slúžia na prenos zvierat

-         deky na každom rohu – ochrana zvery pred zimou počas presunov zvierat

-         permanentný nedostatok peňazí

-         oslovovanie zvierat špecifickými menami a ich menovanie používané počas bežnej komunikácie s nezasvätenými diskutérmi

-         sťahovanie postele do terra izieb počas termínu znášky zvierat

-         počítač zahltený záložkami stránok o chovateľstve, informáciami o druhoch zvierat doma chovaných

Dôvody vzniku: nedostatok sociálnych kontaktov, túžba vyniknúť....

Prevencia: neexistuje

Poznáme tri základné skupiny chovateľov:

  1. chovateľ – fanatik – fanaticky skupuje všetky možné druhy zvierat
  2. chovateľ – priekupník – skupuje na následný predaj
  3. chovateľ – záchranca – chodí po obchodoch a skupuje všetky slabé, choré či ohrozené zvieratá bez ohľadu na množstvo financií potrebných na ich následnú liečbu či záchranu.

 

Pri všetkých troch druhoch je viac – menej zastúpený aj chovateľ – množiteľ, ktorý odchováva mláďatká buď na predaj alebo na podporu vlastného chovu.

Liečba: neznáma, prípadne nárast alebo postupný ústup množstva zvery, nákup nových zverov ak nejaké uhynie.

Následky:

„takzvaná chovateľská deformácia“ , patrí medzi takzvané skryté príznaky. Prejaví sa zvyčajne v diskusii. Je často zamieňaná za zaľúbenosť, keďže dotyčný chovateľ sa môže navonok typicky „zaľúbene a zmyselne usmievať“.

Názorne vysvetlím: chovateľka hadov na pracovnom pohovore, pred ňou ozdobná miska so sušenými kvetmi a bambusovými tyčkami. Navonok sa nezmyselne usmieva a v duchu už premýšľa nad tým akú hrúbku majú tyče a ako nádherne by sa na nich vynímali mláďatká viridisiek ( pre nezasvätených len informácia, že sú to chondropytóny – stromové hady).

Chovateľská demencia ( často zamieňaná za sklerózu multiplex) – prejavuje sa zámenou cieľov, resp zabúdaním na prvotný plán činnosti. Názorne vysvetlím: chovateľ/ka si odloží niečo na gauč v obývačke, vráti sa po to a cestou skontroluje chov. Spokojná/ý, že zvery sú v poriadku, sa otočí a odchádza. Vec, ktorá bola prvotným cieľom, ostala nepovšimnutá.

Chovateľstvo má ale aj svoje pozitívne stránky. Chovatelia sú profesionáli vo vynaliezavaní zlepšovákov – ako si urobiť a vytvoriť vlastné pozadie v teráriu, stávajú sa odborníkmi na rastliny – ktoré rastliny sú jedovaté a preto nevhodné do terárií, z flakónikov na parfémy vedia vytvoriť profesionálne striekadlo na liečivá pre hady,...